Off

Plnila som
svoj svet
slovami a písmenami
kvôli tebe.
Pretože ty si bol
mojím vesmírom...

Vĺča

Alex si zaborila tvár do perín, aby niekto nezačul jej plač. Vedela, že je to hlúposť, že plače úplne nezmyselne, to vĺča si proste nemohla nechať. Bolo zlé a kruté a pokúsalo ju zakaždým, keď sa k nemu priblížila.
Tá žena, ktorá si preň prišla, mala v rukách palicu. Jediným úderom vĺča spacifikovala a navliekla mu na papuľku náhubok.
- Nebojte sa, my sa už oň postaráme, - zahundrala a pripla vĺčaťu obojok.
Alex na koži štípali slané slzy. Pozrela sa na ruku, tiahli sa cez ňu novšie aj staršie hlboké rany po ostrých zuboch. Boleli a pálili ju tak, ako výčitky svedomia.
Nemala to vzdať, nemala to vzdať...

...

Položil si mi dnes nežne prsty na pery.
Tak, ako to robia deti.
Alebo až dospelí?
A ja som zmĺkla...

Okuliare

Alex si pozorne namaľovala oči a pretrela rúžom pery. Na holé telo si navliekla čierny sveter a čierne nohavice. Kožené lodičky ju príjemne pohladili na bosých prstoch. Potom stiahla žalúzie a vypla televízor, kde Leon práve prikladal k Matildinej hlave pištol. "Ženy a deti nie". Posledným pohľadom prebehla po izbe a na tvár si založila čierne okuliare. Nikto už neuvidí jej oči...

Zvonkohra

V Alexinej izbe rozvoniaval čokoládový perník a za oknami bolo počuť zvonkohru. Nežne cinkala do tanca vetru a Alex si odrazu hlúpo zaželala, aby mali obaja na ústach čokoládu, keď spolu výjdu na balkón. Túžila pocítiť horúce ruky na svojom tele a chvejúce sa pery na svojom uchu. Vedela, že potom už nebude počuť ani vietor, ani zvonkohru. Iba slová, ktoré si pomyslí...

Neposlušná

- Tráva predsa nie je modrá a slnko nie je čierne, - protestovali všetci.
Dieťa Alex mlčky zdvihlo hlavu.
- A ľudia sa nekreslia bielymi farbičkami! -
Alex sa dívala nechápavo na kričiace ústa a mávajúce ruky.
A potom sa sklonila k papieru a maľovalo si ďalej svet podľa svojich predstáv...

Kružnica

Chcem sa vrátiť na začiatok.
Keď sme sa chveli ako deti, čo objavili hviezdy.
Brával si ma do náručia a držal, ako keby si sa bál, že ti odídem.
Brávala som ťa do náručia a... mlčala od šťastia.
Chcem sa vrátiť na začiatok.
Kružnice.

Hlúpe srdce

Mám zalepené ústa a zakryté oči.
Mám zviazané ruky a pristrihnuté krídla.
Len srdce bije stále rovnako silno a vrúcne.
A nechce prestať...

Na kúsky

Mám chuť rozplynúť sa na prach.
Požičať si Lotin vietor, more a čas.
Nechať sa uchytiť vírom, strhnúť hlbočinou.
Neposkladať sa, nevrátiť sa, nevynoriť.
Som rozbitá na kúsky...

Papierová láska

Dnes si pomaľujem telo sivou a nechám priestor len na oči.
A potom si vystrihnem z papiera všetkých, ktorých milujem.
Ľahnem si medzi tie papierové postavičky a budem sa tváriť, že všetko je ináč.
Že nemám len ich slová.
Že ich objatie a bozky hrejú.
Že nie sú ďaleko...

Len tak

- Prečo ma ľúbiš? -
- Len tak... -
- Len tak? -
- Áno, len tak... Stačí mi, že si. -

...

- Prečo si? -
- Len tak... -
- Len tak? -
- Ano, stačí, že ma ľúbiš... -

Vzdialenosť

Mám ťa plné srdce.
Chýbaš mi len na perách...

Túžba

Tak veľmi som ťa dnes chcela objať.
Zotrieť opakom dlane z tváre tvoj smútok.
Zašepkať do úst slovíčka, čo poznáme len my dvaja.
A potom sa vrátiť.
Naspäť.
Do snov...

Úkryty

Ukryjem svoje srdce do škatuľky cigariet, ktorú si si zabudol u mňa na stole.
Netušíš, že sa dotýkam miest, ktorých sa dotýkali tvoje prsty.
A predstavujem si horiaci konček tvojej cigarety.
V tme.
Po milovaní.
Ukryjem svoje srdce pod podobizeň dievčaťa.
V modrých šatách.
Namaľovanú na dreve.
Alebo medzi zažltnuté listy starej knihy.
Písanej ozdobným nečitateľným písmom.
Ukryjem svoje srdce.
Aby si nepočul, ako búcha.
Keď sa ku mne priblížiš.
Alebo... keď sa vzďaľuješ...

Bolíš ma

Bolíš ma uprostred viečok.
Tam mám tvoj horúci dych.
Bolíš ma uprostred pier.
Tam mám tvoj pramienok slín.
Bolíš ma v jamke na krku.
Tam mám tvoje vyznanie.
Bolíš ma na prsiach.
Tam mám tvoje ústa a pramienok vlasov.
Bolíš ma uprostred srdca.
Tam mám tvoje sny a tvoju túžbu.
Bolíš ma.
Krásne...

Opitá

Som opitá svitom hviezd a chuťou raňajšej kávy.
Som opitá slovami na tri, štyri a viac písmen.
Tými, čo si už povedal a ešte viac tými, čo si ešte nepovedal.
Som opitá snami, spomienkami a tvojím smiechom.
Som opitá tvojím potlačeným vzdychom a hmatateľnou túžbou.
Som opitá budúcou nehou...

Smiech

Stála tam oblečená v ružovom kabátiku a modrých čižmičkách a uprene sa dívala na obrovskú kaluž uprostred betónového parkoviska, v ktorej sa kúpali holuby.
Ukazovala ručičkou na špliechajúce vtáky a smiala sa ako hrkálka.
Myslím, že sa smiali aj ony...