29. 9. 2006

Očarujúca symbolika

Dnes som našla na chodníku sedmové karty.
Špinavé a potrhané.
A pod tou kôpkou zablatených kúskov papiera jediná neporušená.
Srdcové eso...

28. 9. 2006

Amnézia

Spaľovaní vášňou, ktorú sme v sebe v jeden deň objavili, snažíme sa vždy znovu zabudnúť na všetko zlé.
Tisíckrát áno.
Tisíckrát nie.
Pre to spoločné zachvenie.
Pre jediný okamih.
Večnosti...

27. 9. 2006

Výpoveď

Milujeme sa a ubližujeme si.
Ubližujeme si, hoci sa milujeme.
Ako keby sme sa vôbec nebáli, že to tá naša doráňaná láska raz vzdá.
A dá nám výpoveď...

24. 9. 2006

Jedno slovo

Chcem poslať po vetre tisíc slov.
Krehkých a nežných.
Alebo len to jedno.
Snáď ťa nájde a ty mi ho vrátiš.
A bude znovu včera...

18. 9. 2006

Ulity plné svetla

- Nájsť, lebo hľadáš. To má cenu, - povedal si mi a ja som si uvedomila koľko krásy skrývajú tie prosté slová.
Pripomenuli mi film, v ktorom mladý Ind vytvorí pre svoju lásku blikotavú cestu zo slimačích ulít naplnených olejom.
Myslím si, že všetci občas zapaľujeme také ulity.
A snívame, že budeme nájdení...

17. 9. 2006

Nevypovedateľné

Len tak si uložiť tvoju dlaň do kolísky mojich dlaní.
Priložiť k nej líce a nakoniec do jej stredu pery.
Napiť sa z jej tepla a povedať nevypovedateľné.
A potom ju zavrieť.
Spolu s tými slovami...

14. 9. 2006

Nevadí...

9. 9. 2006

Krehká

Všetci môžeme všetko, povedal si mi.
Viem, že si nemyslel na let ku hviezdam, stúpanie k vrcholom hôr, dotýkanie sa morského dna, či prekonávanie iných ľudských mét.
Myslel si na všetko to krásne a krehké, čo nás spája.
A tiež na to, že je len na nás, či dokážeme tú krásu a krehkosť nerozbiť...

7. 9. 2006

Hviezda

Občas sa mi chce pozažínať viacej hviezd.
Alebo len tú našu.
Viem, že sa na ňu vraciaš rovnako ako ja.
Prechádzaš sa našimi uličkami, dotýkaš sa našich stromov, pozeráš sa pod kamene.
Ležia pod nimi naše slová.
A ešte môj úsmev.
Bola som tam šťastná.
Viem, že aj ty...

4. 9. 2006

Podobnosť

Kráčam ku tebe uzimená a bosá.
Stojíš za dvermi s rukou na kľučke a čakáš, kým zaklopem.
Si rovnako bosý...

3. 9. 2006

Cudzinka

To je zvláštne, ľudia sa zverujú akosi ľahšie úplne cudziemu človeku, napísala si mi na záver svojho listu a odhlásila si sa.
Ja predsa nie som cudzia, chcelo sa mi vykríknuť, som taká ako ty, zraniteľná a občas zúfalo bezradná.
Nevykríkla som.
Viem, že to vieš.
Aj keď nás delí tisíc kilometrov a tam u vás je o pár hodín menej...