Dnes si pomaľujem telo sivou a nechám priestor len na oči.
A potom si vystrihnem z papiera všetkých, ktorých milujem.
Ľahnem si medzi tie papierové postavičky a budem sa tváriť, že všetko je ináč.
Že nemám len ich slová.
Že ich objatie a bozky hrejú.
Že nie sú ďaleko...
26. 3. 2007
Papierová láska
posted by:
natalie
Labels:
donaha
Prihlásiť na odber:
Zverejniť komentáre (Atom)
3 komentáre:
nadherne.
vieš že som ďaleko, ale nestrihaj ma, bolelo by to - som pri tebe, však vieš...
smutne...
Zverejnenie komentára