Tak veľmi som ťa dnes chcela objať.
Zotrieť opakom dlane z tváre tvoj smútok.
Zašepkať do úst slovíčka, čo poznáme len my dvaja.
A potom sa vrátiť.
Naspäť.
Do snov...
Prihlásiť na odber:
Zverejniť komentáre (Atom)
skip to main |
skip to sidebar
občas sa snažím dotknúť hviezd...
moje druhé meno je
blízka minulosť
- novembra 2019 (1)
- marca 2009 (1)
- decembra 2008 (1)
- augusta 2008 (1)
- mája 2008 (1)
- marca 2008 (2)
- januára 2008 (1)
- októbra 2007 (3)
- septembra 2007 (3)
- augusta 2007 (1)
- júla 2007 (3)
- júna 2007 (1)
- mája 2007 (4)
- apríla 2007 (3)
- marca 2007 (8)
- februára 2007 (7)
- januára 2007 (2)
- decembra 2006 (5)
- novembra 2006 (7)
- októbra 2006 (11)
- septembra 2006 (11)
- augusta 2006 (15)
- júla 2006 (5)
- mája 2006 (2)
moje priečinky
6 komentárov:
zasepkat do ust slovicka... nadherne...
tak toto som dnes zazil... vratila sa .. do snov.. odisla domov :(
Preco ste take?
návraty, návraty, ach tie návraty...
môcť všetko a nemusieť nič
sny su najkrajsie demagogie nasho bytia ... ale krasne...
spomienky sú krajšie, než sny... realistickejšie
aj keď...
Zverejnenie komentára