Túžim po rozhovore.
Tom najkrajšom.
Bez slov.
20. 5. 2006
6. 5. 2006
Vesmír
Občas sa pozerám na nočnú oblohu a rozmýšľam, čo robíš.
Neviem, prečo myslím na teba pri hviezdach.
Možno preto, že si ma tak často pod nimi objímal.
Stávala som opretá chrbtom o tvoju hruď a naše srdcia tepali len pár centimetrov od seba. Čakala som na moment, keď ťa prezradí zradná túžba a ja sa budem môcť k tebe otočiť.
Vždy ťa krásne prezradila.
Otočila som sa a v tom momente si zostal len ty a ja.
V celom celučičkom vesmíre...
Labels:
donaha
Prihlásiť na odber:
Príspevky (Atom)