V Alexinej izbe rozvoniaval čokoládový perník a za oknami bolo počuť zvonkohru. Nežne cinkala do tanca vetru a Alex si odrazu hlúpo zaželala, aby mali obaja na ústach čokoládu, keď spolu výjdu na balkón. Túžila pocítiť horúce ruky na svojom tele a chvejúce sa pery na svojom uchu. Vedela, že potom už nebude počuť ani vietor, ani zvonkohru. Iba slová, ktoré si pomyslí...
3. 5. 2007
Prihlásiť na odber:
Zverejniť komentáre (Atom)
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára