Alex sa natiahla do tmy za svojím mobilom. Hodinky ukazovali trištvrte na dve.
Pozrela sa na modravý display a vzdychla si. Bol mĺkvy a prázdny.
Otvorila si správy a listovala v tých najstarších. Boli také krásne.
Slová plné smútku, nádeje a vrúcnosti. Skladačka lásky.
A potom už len ticho. Nevysvetliteľné.
Alex sa po lícach rozkotúľali slzy.
A potom si navolila v MENU možnosť UVÍTANIE.
Napísala tam zopár slov od neho. Tých najkrajších.
Uvidí ich vždy, keď si zapne mobil.
Zvláštne dievča, táto Alex...
9. 7. 2007
Uvítanie
Labels:
dieťa menom Alex
8. 7. 2007
7. 7. 2007
Polnočné blues
túžba
so šedinami strachu
láska
pošliapaná v prachu
bolesť
čo zúri v útrobách
sny
ťažké jak choroba
srdce
čo šepká ďalej
beznádej
jak chrapot nalej
Labels:
rozbitá
Prihlásiť na odber:
Príspevky (Atom)