Voľakedy

Voľakedy si bol.
Voľakedy som bola.
Rozmýšľam, kto z nás dvoch
je dnes viacej sám.

Keby som mohla

Keby som mohla,
pozbieram všetky kamene na okolí
a postavím z nich múr.
Podopriem ním svoje srdce
aby sa nerozsypalo na kúsky...

Keby som mohla,
pozbieram všetky hojivé náplaste
a oblepím nimi svoje vnútro.
Aby prestalo bolieť.
Aby nevykrvácalo...

Zabudnuté slová

Kráčam po tvojich stopách.
Sú plné slov,
ktoré si mi nikdy nepovedal.
Možno ťa raz dobehnem
a ty ich vyslovíš...

Trpkosť

Kládol si mi na pery
prsty a slová.
Chutili nádherne
nežne a sladko.
Obliekal si ma
do svojich dlaní a snov.
Boli zamatovo horúce
a voňavé ako horský med.
Dnes mám na perách
trpkú chuť
tvojho mlčania...

Kardiostimulátor

Svoj smútok vybrúsený do naha
zabalím do budúcich spomienok
a všijem si ho do srdca.
Rozvibruje sa vždy,
keď sa budem chcieť
k tebe priblížiť...

Úsmev z billboardu

Vždy, keď za mnou prídeš,
voniaš morom.
Nadychujem sa ťa
šúchajúc si nos o tvoje líce
a ty sa smeješ,
hoci máš oči vážne
a v nich modrošedý smútok.
Nehovoríme o ňom,
obaja už dávno vieme,
že nám patrí len polčas rozpadu,
že sa to raz stane.
Ovzdušie bude cítiť
snehom a mandarinkami,
niekde v diaľke bude počuť
zachrípnutý hlas Leonarda Cohena
a úsmev čiernovlasého chlapca z billboardu
bude neexistujúcou spomienkou.
Vezmeš si ma?

Maska z dúhy

Nechala som pretekať cez prsty
slnečné lúče
a pozorovala ich smiech
na svojich dlaniach.
Priložila som si ich ku tvári
a oni mi na lícach vytvorili
krivoľakú dúhu.
A potom som sa
s tou farebnou maskou na tvári
vybrala na kraj sveta.
Hľadať niekoho
s nebom v očiach...

Tajomstvo

Neha v zreniciach,
úsmev na tvári.
Len nezostať ticho,
ticho priveľa prezrádza.
Vždy sa to tak začína,
človek chce natiahnuť ruku
a obkresliť ten úsmev.
Vydolovať ešte väčšiu nehu
Neurobím to, viem, že by si...
Nie, nikdy ti neprezradím,
čo pre mňa znamenáš...

Bludisko

Stojíme vedľa seba
a nevidíme sa.
Prihovárame sa jeden druhému
a nepočujeme sa.
Tak natiahni ruku, láska,
som stále tu.
Skús ma zase raz
nájsť...

Cesta bez konca

Viem, že raz prídeš
a natrieš si ma na pery.
Do ruky mi vložíš
biely pieskovcový kameň
zohriaty teplom tvojich dlaní.
Je z mojej cesty bez konca,
povieš mi
a v očiach budeš mať
nehu tisícročí...

Nepoučiteľná

Tisíckrát som odišla
zahodiac všetky mapy a kompasy
k tvojmu srdcu.
A tisíckrát sa rozbehla
za tebou
vedená len tvojím vzdychom...
Kedy už konečne pochopím,
že ten vzdych
nie je pre mňa?

...ako páperie

Položil si mi do rúk
kúsok páperia.
Hrialo ma v dlani
krehko ako sen,
čo sme spolu snili.
Vlastne dnes už ani neviem,
prečo som ho odfúkla preč.
Pozrel si sa na mňa
nechápavo
a ja som ti nedokázala vysvetliť,
že som sa bála,
aby som ho raz nestratila...

Ticho

Nerozmýšľam o tom,
či sme si boli blízki.
Ani o tom,
kam sa tá blízkosť stratila.
Rozmýšľam už len o tichu,
ktoré je medzi nami.
Možno ho raz pochopím...

Srdce zo Slnka

Odkroj mi kúsok Slnka,
keď k nemu nabudúce poletíš.
Potrebujem občas
trochu tepla.
Len daj pozor,
aby si sa nespálil.
Milujem tvoje dlane...

Klam

Ľahnem si na trávu
a obrátim tvár k nebu.
Križujú sa na ňom
dráhy dvoch lietadiel.
Dve biele stopy
na blankytnej modrej.
Zo zeme to vyzerá,
že sa pretli.
Nepretli...

Uvítanie

Alex sa natiahla do tmy za svojím mobilom. Hodinky ukazovali trištvrte na dve.
Pozrela sa na modravý display a vzdychla si. Bol mĺkvy a prázdny.
Otvorila si správy a listovala v tých najstarších. Boli také krásne.
Slová plné smútku, nádeje a vrúcnosti. Skladačka lásky.
A potom už len ticho. Nevysvetliteľné.
Alex sa po lícach rozkotúľali slzy.
A potom si navolila v MENU možnosť UVÍTANIE.
Napísala tam zopár slov od neho. Tých najkrajších.
Uvidí ich vždy, keď si zapne mobil.
Zvláštne dievča, táto Alex...

Čakanie

Umlčaná na tisíc dní
čakám,
kým mi podáš farebné kriedy.
A ja ti za to nakreslím
na chodník svoje sny.
Uspatá na tisíc nocí
čakám,
kým sa ma dotkneš.
A ja prestanem
LEN dýchať.
Rozbitá na tisíc kúskov
čakám,
kým ma pozliepaš.
A ja zase
budem...