Kládol si mi na pery
prsty a slová.
Chutili nádherne
nežne a sladko.
Obliekal si ma
do svojich dlaní a snov.
Boli zamatovo horúce
a voňavé ako horský med.
Dnes mám na perách
trpkú chuť
tvojho mlčania...
Prihlásiť na odber:
Zverejniť komentáre (Atom)
7 komentárov:
Poznam ten pocit... Preco nemoze byt sladkost vztahu vecna?
Nic netrva vecne, casto vsak aj spomienky chutia vanilkovo. Aspon chvilocku ....
Natalie, Natalie, Natalie!!!
Vitaj spat! A zase taka smutna... Bude lepsie, neboj... :-)
Mam radost, kazdopadne.
Daily, moj milacik, pisem asi len vtedy, ked mi je smutno.
Jaj, aha, tak... :-) Tak to potom radsej, aby si nepisala. Aj keby mi malo byt luto.
Aj ked smutok, bolest a sklamanie su uzasne inspirativne.
ked tie pery neoblizes, budu sladke navzdy...
... ale naco su pery, ktore nemozes oblizat?
pravdivost precitaneho mi zovrela srdce...
Zverejnenie komentára