8. 7. 2007

Čakanie

Umlčaná na tisíc dní
čakám,
kým mi podáš farebné kriedy.
A ja ti za to nakreslím
na chodník svoje sny.
Uspatá na tisíc nocí
čakám,
kým sa ma dotkneš.
A ja prestanem
LEN dýchať.
Rozbitá na tisíc kúskov
čakám,
kým ma pozliepaš.
A ja zase
budem...

6 komentárov:

Silviah povedal(a)...

Toto mi je akési známe... "Rozbitá na tisíc kúskov..." Už som to niekde u Teba čítala. Nepozliepateľná, nevyspytateľná, veľavravná metafora.

natalie povedal(a)...

Máš dobrú pamäť, silviah.

_nocode povedal(a)...

tak tu je citit ten najuprimnejsi smutok

Anonymný povedal(a)...

aj ja som to uz niekedy koncom minuleho roka u teba citala...

Anonymný povedal(a)...

Ano, bolo to tu. Pred rokom. Ten isty text, tie iste pocity.

Pustovníčka povedal(a)...

Zvlastne, presne pred rokom som aj ja mala take pocity...