Odkroj mi kúsok Slnka,
keď k nemu nabudúce poletíš.
Potrebujem občas
trochu tepla.
Len daj pozor,
aby si sa nespálil.
Milujem tvoje dlane...
2. 9. 2007
Srdce zo Slnka
posted by:
natalie
Labels:
rozbitá
Prihlásiť na odber:
Zverejniť komentáre (Atom)
3 komentáre:
Poletieť k slnku znamená nevrátiť sa viac.
Dať pozor sa nedá...
Slnko je sen i bieda...
silvia, ani nevies, aku si teraz napisala pravdu...
Možno je aj toto len klam a mal by doniesť niekto kúsok slnka i mne, ale už mi tieto verše neznejú tak, ako kedysi. Vidím v nich však niečo iné. Akoby ma nabádali, aby som sa do nich vcítila. Hovoria mi, že to potrebujem, lebo tým vlastným bránim vynárať sa z podvedomia. Ach, duša, prečo nepočúvaš aj ty, ale iba rozum? Rozum... Čo je to? Objekt vnímajúci realitu, zaháňajúci fantáziu. Niekedy mi vadí, keď medzi tými dvoma vecami hľadám rovnováhu. Chcela by som prevahu fantázie. Aspoň na chvíľu...
PS: Krásna myšlienka. Aj keď možno priveľmi fantastická. :)
Zverejnenie komentára