Neha v zreniciach,
úsmev na tvári.
Len nezostať ticho,
ticho priveľa prezrádza.
Vždy sa to tak začína,
človek chce natiahnuť ruku
a obkresliť ten úsmev.
Vydolovať ešte väčšiu nehu
Neurobím to, viem, že by si...
Nie, nikdy ti neprezradím,
čo pre mňa znamenáš...
19. 1. 2008
Prihlásiť na odber:
Zverejniť komentáre (Atom)
7 komentárov:
preco?
treba nakopnut? :-)
nie, daily, netreba nakopnut, mozno by som ziskala nieco, no nakoniec stratila VSETKO...
nie som pripravena na stratu
rozumiem tým slovám...
niekedy je lepšie mlčať a len v srdci si uchovať..lebo často slová i keď povedané z lásky v nepravú chvíľu môžu zničiť i to málo...
(a nie vždy musí ísť len o lásku ako takú, niekedy sa to stane i pri priatelstve, kamarátstve...)
invisible :)
Tiché zasnívané verše vždy na pár okamihov oživujú ilúziu...
Niekedy to stačí.
Kiež by som poznal viac súvislostí
Zverejnenie komentára