Položil si mi do rúk
kúsok páperia.
Hrialo ma v dlani
krehko ako sen,
čo sme spolu snili.
Vlastne dnes už ani neviem,
prečo som ho odfúkla preč.
Pozrel si sa na mňa
nechápavo
a ja som ti nedokázala vysvetliť,
že som sa bála,
aby som ho raz nestratila...
30. 9. 2007
...ako páperie
posted by:
natalie
Labels:
bez dychu
Prihlásiť na odber:
Zverejniť komentáre (Atom)
3 komentáre:
Je to poézia, ale sú to - rozmýšľam, či naozaj, ale zdá sa, že áno - súčasne rozhovory na diaľku.
Strach vie byt zvazujuci... Niekedy je to dobre, inokedy nam to brani spravit krok vpred.
Niekedy mame v rukach take nadherne veci ,ze ich radsej polozime a odstupime, zo strachu aby sme ich neznicili ....
Zverejnenie komentára