Srdce sa mi trepe v hrudi ako splašené vtáča.
Pritláčam si naň dlane a snažím sa ho upokojiť, alebo umlčať.
Nedarí sa mi.
Budem ho musieť vytrhnúť a vložiť ti ho do rúk.
A riskovať, že vykrváca...
Prihlásiť na odber:
Zverejniť komentáre (Atom)
skip to main |
skip to sidebar
občas sa snažím dotknúť hviezd...
moje druhé meno je
blízka minulosť
- novembra 2019 (1)
- marca 2009 (1)
- decembra 2008 (1)
- augusta 2008 (1)
- mája 2008 (1)
- marca 2008 (2)
- januára 2008 (1)
- októbra 2007 (3)
- septembra 2007 (3)
- augusta 2007 (1)
- júla 2007 (3)
- júna 2007 (1)
- mája 2007 (4)
- apríla 2007 (3)
- marca 2007 (8)
- februára 2007 (7)
- januára 2007 (2)
- decembra 2006 (5)
- novembra 2006 (7)
- októbra 2006 (11)
- septembra 2006 (11)
- augusta 2006 (15)
- júla 2006 (5)
- mája 2006 (2)
moje priečinky
6 komentárov:
nevykrváca, on ho zacelí svojim bozkom
nič a nik nestojí za vytrhnutie srdca...
vies, ako keby si pisala o mne. snazim sa uz z poslednych sil urdzat moje srdce v dlaniach niekoho ineho, ale vracia mi ho spat a strasne to boli :( preto sa pytam preco...
Za taky "risk" nikto nestoji ....
Neviem, ale riskovat vytrhnutie srdca z hrude, ked je bezpecnejsie ho nechat tlct pri inom? Tak na vzdialenost dvoch hrudnych kosti. :-)
Potom uz ide iba o riskovanie synchronizacie. :-)
martheen, krasna predstava
Zverejnenie komentára