Na nebi visí strieborný kotúč mesiaca a nastavuje zrkadlo môjmu smútku.
Zostal mi vo vreckách ako drobný piesok.
Musím ho vysypať po ceste domov, alebo odložiť k spomienkam, ktoré ma občas zaskočia.
Tak ako tvoja blízkosť, o ktorú sa stále podkýňam.
Hoci si nedostupný.
Ako ten mesiac...
Zostal mi vo vreckách ako drobný piesok.
Musím ho vysypať po ceste domov, alebo odložiť k spomienkam, ktoré ma občas zaskočia.
Tak ako tvoja blízkosť, o ktorú sa stále podkýňam.
Hoci si nedostupný.
Ako ten mesiac...
4 komentáre:
nastav si ho ako zrkadielko a priblíž si to, čo dnes sa ti zdá ako nedostupné....
Včera som ho videl a zdal sa mi strašne blízko...
Ako ten mesiac... Už je to mesiac?
...teraz je mesiac veľký a tak blízko, že stačí natiahnuť ruku...
Zverejnenie komentára