Občas sa mi chce pozažínať viacej hviezd.
Alebo len tú našu.
Viem, že sa na ňu vraciaš rovnako ako ja.
Prechádzaš sa našimi uličkami, dotýkaš sa našich stromov, pozeráš sa pod kamene.
Ležia pod nimi naše slová.
A ešte môj úsmev.
Bola som tam šťastná.
Viem, že aj ty...
Alebo len tú našu.
Viem, že sa na ňu vraciaš rovnako ako ja.
Prechádzaš sa našimi uličkami, dotýkaš sa našich stromov, pozeráš sa pod kamene.
Ležia pod nimi naše slová.
A ešte môj úsmev.
Bola som tam šťastná.
Viem, že aj ty...
3 komentáre:
Čakám na tvoje metafory
čo občas aj dlhšie meškajú
a nie sú to hviezdy na nebi,
len mušky, čo slabo blikajú.
mne ostali na pamiatku lepkavé lístočky, čo som kedysi nachádzala aj na tých najneuveriteľnejších miestach...
krásne metafory, ďakujem :-)
Zverejnenie komentára