- Ty si Natalie? - spýtal si sa ma prekvapene.
- Uhmmm,- prisvedčila som a potom pocítila potrebu pridať niečo na vysvetlenie.
- Občas sa mi chce napísať niečo krásno-smutné. Len tak... -
- Krásno-smutné veci by človek mal písať niekomu, - usmial si sa láskavo.
Asi máš pravdu.
Vždy by mal byť niekto, komu patria naše slová...
10. 8. 2006
Vlastníctvo
posted by:
natalie
Prihlásiť na odber:
Zverejniť komentáre (Atom)
5 komentárov:
- Ty si Natalie?
- Áno.
- Vedel som to.
anonymus :)
Slova nepatria nikomu iba tomu, kto ich stvoril.
Slova smeruju, zasahuju, posobia.
Slova si osvojujeme.
Slova vnimame.
Slova.
D.
Nat, niekedy patria niekomu a niekedy ten niekto nie je odtialto, a vtedy sa mozu rozplynut v case, Nat, draha, svet je ohromne farebny. :)
Co hodime do vetru
to nam vzkaze po travach
jak zit...
Ano... slova by mali mat adresata.
Zverejnenie komentára