Rada behám po zemi bosá.
Asi preto, že sa cez prsty dá tak krásne vnímať jej teplo a chvenie.
Alebo sa k nej pritúliť. Celým telom.
Dokáže vpíjať pot aj slzy.
Aj tie, čo mi stekajú po tvári, keď stúpim na sklo, ktoré si rozsypal okolo seba.
Na rozlúčku...
25. 7. 2006
Črepiny
posted by:
natalie
Prihlásiť na odber:
Zverejniť komentáre (Atom)
2 komentáre:
magor!
Ja som raz stupila na sklo, strasne skarede, rozfaklila som si celu nohu. Odvtedy chodim zasadne obuta...
Ale toho chlapa treba odstranit...
Zverejnenie komentára